Už som v dvoch článkoch niečo o rovine a príprave napísal, ale je to všetko?
Čo je najdôležitejšie vedieť?
V prvom rade, podlahu robíme s dĺžkou životnosti domu. Ale áno, je to tak! Podlaha je súčasť domu, je to dom samotný a v interiéri najviac namáhaný. Keď investor uvažuje dostatočne dopredu, tak aj okná si vyberie tak, aby mu už nerobili starosti najbližších 20 - 30 rokov. Alebo viac?
Na Slovensku máme "dobrý" zvyk, stavať niekoľko generačné domy. Čiže na 100 - 150 rokov. Už len pri pohľade na toto číslo vidíme, ktoré materiály tomu napomôžu. Podlaha má cca polovičnú životnosť, pokiaľ je správne urobená, a pokiaľ je celodrevená (masívna) tak aj dlhšiu. Dôkazy sú o tom na viacerých starých budovách, kúriách (honosný meštiacky dom), kaštieľoch, či starých tehlových domoch, kde sa dnes chodia renovovať 100 rokov a viac, staré parkety. Poviem vám, sú často v lepšom stave ako tie z 80 -90 rokov minulého storočia.
Prečo? Základným dôvodom bol správny podklad.
Aj s našimi montážnikmi stále o tom hovoríme. Pokiaľ chceš správne urobiť bod B, tak musíš mať najskôr správne urobený bod A. Toto nepustí. Toto je alfa - omega.
Vďaka Bohu, že máme dnes stále viac a viac uvedomelých klientov. Nechcem sa ostatných dotknúť, ale skutočne "naším klientom" viac a viac záleží na správnej príprave podkladu :).
Tak tu je pár najdôležitejších vecí k príprave podkladu:
1. základom je správne a dostatočne odstrániť všetky zvyšky omietok, farby, lepidiel, tmelov a všetkého možného, čo na podlahu nepatrí
2. keď je toto správne urobené, tak sa musí skontrolovať krivosť, alebo ak chcete rovina, a prípadné hrby frézovať sanačnou frézou. Toto je dôležitý moment. Zoberte si príklad, že je u klienta naozaj krivý poter a máme vyrovnať niveláciou napr. 50 m2 plochy. Ak znížime najväčšie hrby čo i len o 2 mm, tak sa celková priemerná spotreba nivelácie zníži o 150 kg. A to už je dosť.
3. potom je nutné poter poriadne prebrúsiť, aby sa odstránilo cementové mlieko (vyplavuje sa na povrch pri vyschnutí betónu), sintrovú vrstvu (jemná škrupina na anhydridovom potere) a samozrejme zvyšky nečistôt
4. ďalším krokom je opravenie trhlín v betóne (pokiaľ sú podlahu ohrozujúce)
5. medzi každým krokom poriadne povysávať
6. no keď máme toto zvládnuté, tak vyplníme väčšie diery, alebo priehlbiny opravným podlahárskym tmelom
7. a až teraz, keď všetko zaschne, môžeme penetrovať podklad pred samostatným nivelovaním. Penetrovanie má takisto svoje pravidlá. Nesmie byť penetrácie veľa, žiadne kaluže, a nesmie byť penetrácie málo. Keď je málo napenetrovaná, tak voda z nivelácie uniká do podkladu a vzniká nerovnomerné vysychanie. To pri nivelovaní a správne pripravenom podklade nechceme! Správne napenetrovaný povrch rozoznáte tak, že po zaschnutí nevidíte nikde na ploche tzv. suché miesta.
Všimnite si, väčšinou sa tieto veci nerobia! A pritom je toto správny postup. Nerobiť to, je ako postaviť dom bez pevných základov. Základy len tak, aby vyzerali že tam sú.
Základy sú základy a HOTOVO! Žiadne iné možnosti neexistujú.
Kontrolujte každého, koho si do domu pustíte. Veľa sa pýtajte a neakceptujte prístup "to bude dobré".
V niektorom z ďalších článkov sa budem venovať problémovým podkladom. Tie sa týkajú zväčša starých domov a bytov.
Tak veľa šťastia pri výbere správnych remeselníkov.
Prajem pekný deň.
Ondrej Prívara