4. marca 2015
Oba spôsoby sú správne, ale je potrebné vedieť kedy a prečo.
Keď hovoríme o spôsobe montáže podlahy, tak potrebujete vedieť niekoľko základných údajov.
Na prvý pohľad nie je vidno, či je podlaha nalepená alebo len položená na plávajúci spôsob. Prvé kroky však prezradia (podľa hlučnosti), ako sa podlaha namontovala. Ja som zástancom celoplošného lepenia, prípadne klincovania, ale nie je to vždy možné, alebo potrebné.
Prvým a hlavným predpokladom namontovania akejkoľvek podlahy, je rovina. Toto už dnes väčšina stavebníkov vie a v nových domoch či bytoch, si na to dávajú pozor. Takže vďaka Bohu. Existuje však veľké množstvo starších domov či bytov, kde je rovina podkladu hudbou neznámou a klienti žijú v predstave, že vyrovnávanie nie je nutné.
Musím však túto predstavu vyviesť z omylu. Montovať podlahu na krivý podklad znamená kratšiu životnosť podlahy a to nie o 1, 2 alebo 3 roky. Môže to znamenať, že podlaha ktorá má životnosť napr. 25 rokov, bude nesprávnou montážou úplne znehodnotená. Na krivom podklade podlaha vŕzga, praská v spojoch, kolíše sa, nábytok stojí šikmo.
A keďže drevené podlahy majú životnosť od 25 - 300 rokov, vydrží toľko aj podklad?
Prvé pravidlo je – rovný povrch s odchýlkou max +/- 2 mm na 2 bm.
Ako sa vyrovnávajú podklady som písal v predchádzajúcom článku zo dňa 3. februára 2015.
Druhým a veľmi dôležitým, pravidlom je pevnosť poteru, alebo podkladu na ktorý sa má lepiť. Toto bohužiaľ stále nemá väčšina stavebníkov zvládnuté. Stále sa opakuje, že na stavbe použijú slabý betón/poter, ktorý už pri menšom šúchaní topánok stráca svoju pevnosť. Jednoducho sa drolí. Pripomína to jemný štrk, ktorý ako tak drží po kope.
V niektorých prípadoch býva často popraskaný a je ho nutné zošívať.
Pri starých alebo málo pevných poteroch existuje riešenie a to spevnenie epoxidom (tá najlacnejšia alternatíva), alebo preložením špeciálnej tkaniny spojenej s epoxidom a vytvorenie tak novej súvislej vrstvy. To sa už však šplhá do nákladov, ktoré nie sú veľmi príjemné a to len preto, že niekto „podcenil" pevnosť poteru.
Pri montáži podkladového dreveného roštu, nedbajú na správny rozostup hranolov, prípadne správnemu vyrovnaniu a vrchný drevený záklop sa hýbe pri každom kroku ako na trampolíne.
Veľmi ľahko sa podklad podceňuje a to preto, že ľudia zvyknú stratiť trpezlivosť, čo sa z dlhodobého hľadiska nevypláca. Skutočne platí, že "základom pre všetko je dobrý základ". Ak je tu investor trpezlivý, tak všetko ostatné je brnkačka.
Trpezlivosť pri príprave podkladu je ten zlomový bod, kedy sa určí, či do toho ideme, alebo ostaneme pri suchej pokládke podlahy, prípadne podlahu vôbec nenamontujeme.
Pokiaľ však je s poterom, alebo dreveným roštom všetko v poriadku, čo sa na väčšine novostavieb už dnes podarí zvládnuť, tak sa môže montovať a vy máte istotu, že podlaha vydrží ďalších 25, 60 alebo 300 rokov.
Tak si to zhrňme.
Nalepená podlaha je pevná, nevŕzga, má vyššiu životnosť, pretože sa dá lepšie brúsiť a celkovo je pri používaní tichá. Padajúce hračky, či iné predmety, nevyvolávajú ten nepríjemný zvonivý zvuk dopadu. Celkový pocit z nalepenej podlahy je veľmi komfortný. Podmienkou však je pevný a odolný podklad.
Zdalo by sa, že nalepená podlaha je teda neporovnateľne lepšia oproti plávajúcej. Tá má hlavne dve výhody. Za prvé, montáž je rýchlejšia, jednoduchšia a tým pádom o niečo lacnejšia. Za druhé, plávajúca podlaha sa dá v prípade potreby zo spodnej časti zatepliť a to jednoducho zmenou podložky na hrubšiu. Toto sa využíva pri starších domoch, prípadne bytoch nad chladnými pivnicami.
Všetko však musíme vyriešiť ešte pred tým, ako sa drevená podlaha vôbec objedná. A to je našou spoločnou úlohou.
Ondrej Prívara